Preskočiť na hlavný obsah

Neefektívnosť homogénnych hierarchických systémov v rýchlo sa meniacich krízových časoch

Photo by Edvard Alexander Rølvaag on Unsplash
Ak existuje virálny názov blogu, určite je to tento :).

Práve zažívate systémové zlyhanie. Vytvorili sme ideálny svet, aby sa niečo také mohlo stať – extrémne prepojený s vysokou koncentráciu obyvateľstva a nejako sme sa v našej snahe užívať si lyžovačku v Taliansku a rozkrádať republiku zabudli na to pripraviť.

Prečo hierarchické homogénne systémy nedokážu dobre fungovať v rýchlo sa meniacich krízových časoch?

Problém je tok informácii. V hierarchických systémoch idú zdola nahor, kde vedenie rozhodne, ktoré informácie sú potrebné posunúť členom dole. Problémom je rýchlosť prenosu informácii a taktiež to, že vedenie často nevie, čo sú potrebné informácie. Hromadenie informácii je taktiež dobrý spôsob ako si upevniť vlastnú moc. 

Pellegrini 12.3 – Rúška budú rozdávať zadarmo na úradoch, v lekárňach a na ďalších verejných miestach.
Pellegrini 14.3 – Akoby si všetci mysleli, že ochranné rúška dostanú od vlády. Chcem ich vyviesť z tohto omylu. ... Treba si pomôcť, treba si ušiť rúška, či inak zabrániť prenosu kvapôčkovej infekcie.

Super, ale v 12.3 boli otvorené galantérie a 14.3 už nie. Ale tak Pellegrini si asi nešil svoje rúško, čiže nevie, že nie každý má doma obrovské zásoby látok a gumičiek alebo ho proste nenapadlo, že niekto by chcel pomôcť aj druhým.

Ďalším problémom je pasivita členov, ktorí často čakajú na povel konať, bez toho, aby konali. Je teda ľahké ich paralyzovať. V hierarchických systémoch sa taktiež často uprednostňuje lojalita k vedeniu viac ako schopnosti, čo vedie k znižovaniu ich kvality.

Homogénnosť – všetci študovali to isté, rozmýšľajú rovnako a nedokážu vidieť iný uhol pohľadu. A na niečo, čo nedokážete vidieť, sa dá len ťažko reagovať. 

Ako to robil Ježiš? Povolal ľudí, ktorí mali rozličné zamestnanie, vzdelanie, skúsenosti a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech.

Nie je to presný opak toho ako to robíme my? Prídu ďalšie krízy, naše hierarchické homogénne systémy na nich nestačia. 

Odporúčam prečítať Team of Teams.

CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez Patreon.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Umenie žiť jednoduchšie - internet

Isaias Malta @ flickr.com Čas je extrémne vzácny. Aj keby vaše financie boli neobmedzené, váš čas bude obmedzený vždy.  Ja som sa rozhodol, že môj život sa v praktických otázkach bude riadiť dvoma zásadami: 1. Menej a jednoduchšie je vždy lepšie.  2. Eliminovať všetko nepotrebné a všetko čo ma neposúva k cieľu.  Znie to trochu chladne, ale základná myšlienka je ohraničenie. Stavať si dobré hranice.  V mojom prípade internet dokáže spotrebovať neobmedzené množstvo času s veľmi obmedzeným výsledkom. Nedá sa dojsť na koniec internetu, nedá sa dopozerať ani dočítať dokonca.  Moje riešenie je zoznam stránok (7), ktoré pozerám ráno a odporúčanie čo pozerať večer. Konkrétne v mojom prípade ide o tieto: 1. fxtrade.oanda.co.uk  - Kedže obchodujem na burze s ropou, skontrolujem ako sa mi dari. 2. bloomberg.com/news/commodities/ - Burzové informácie. Niečo ako predpoveď počasia v štýle: Včera pršalo, lebo bolo veľa mrakov. Niekedy v budúcnosti ešte bude pršať.

C. S. Lewis o vojne (ale platí aj pre našu pandémiu)

Photo by  Dale Nibbe  on  Unsplash Vojna nás ohrozuje smrťou a bolesťou. Žiadny človek — a zvlášť kresťan, ktorý pamätá na Getsemani — sa pri týchto veciach nemusí snažiť o stoickú ľahostajnosť. […] Nikto z nás však nečelí otázke života alebo smrti, iba otázke tej či onej smrti — či zomrieme teraz guľkou z guľometu alebo o štyridsať rokov na rakovinu. Ako súvisí smrť s vojnou? Rozhodne nespôsobuje, že je častejšia. 100 percent z nás zomrie a toto percento nemožno zvýšiť. Niektoré smrti urýchli: toho sa však podľa mňa asi veľmi nebojíme. Až tá chvíľa príde, rozhodne len veľmi málo zaváži, koľko rokov budeme mať za sebou.  […] A predsa vojna nejako so smrťou súvisí. Núti nás pamätať na ňu. Rakovina v šesťdesiatke či paralýza v sedemdesiatpäťke nás netrápia len preto, že na ne nemyslíme. Vďaka vojne je však smrť pre nás skutočná: a to by v minulosti väčšina veľkých postáv kresťanstva chápala ako jedno z jej dobier. Podľa nich je dobré, keď si neustále uvedomujeme svoju smrteľnos