Preskočiť na hlavný obsah

Umenie žiť jednoduchšie - internet

Isaias Malta @ flickr.com
Čas je extrémne vzácny. Aj keby vaše financie boli neobmedzené, váš čas bude obmedzený vždy. 

Ja som sa rozhodol, že môj život sa v praktických otázkach bude riadiť dvoma zásadami:

1. Menej a jednoduchšie je vždy lepšie. 
2. Eliminovať všetko nepotrebné a všetko čo ma neposúva k cieľu. 

Znie to trochu chladne, ale základná myšlienka je ohraničenie. Stavať si dobré hranice. 

V mojom prípade internet dokáže spotrebovať neobmedzené množstvo času s veľmi obmedzeným výsledkom. Nedá sa dojsť na koniec internetu, nedá sa dopozerať ani dočítať dokonca. 

Moje riešenie je zoznam stránok (7), ktoré pozerám ráno a odporúčanie čo pozerať večer. Konkrétne v mojom prípade ide o tieto:

1. fxtrade.oanda.co.uk  - Kedže obchodujem na burze s ropou, skontrolujem ako sa mi dari.

2. bloomberg.com/news/commodities/ - Burzové informácie. Niečo ako predpoveď počasia v štýle: Včera pršalo, lebo bolo veľa mrakov. Niekedy v budúcnosti ešte bude pršať. 

3. ppm.powerplaymanager.com/en/ - Hokejový manažér. 10 kôl pred koncom vediem 4 ligu :)

4. nhl.com - Ako sa darilo našim? Ak dobre, pozriem aj zostrih zápasu. Toto je absolútne zbytočná stránka, ale je to krátke rozptýlenie. :)

5. noisetrade.com - Baví ma objavovať novú hudbu.

6. en.todoist.com - Čo ma dnes čaká. Jednoduchý To do list.

7. mail.google.com - Je čas vybaviť emaily. Vybavený email je archivovaný v príslušnej kategórii alebo vymazaný. Cieľom je mať priečinok Doručená pošta prázdny.

Ak nepracujem v ten deň na chcemviac.com, končím s internetom do večera. Ak áno nasleduje pracovný zoznam stránok. 

Večer je čas vybaviť emaily, ktoré nepočkajú do rána, sledovať tutoriály a v mojom prípade aj videá hráčov počítačových hier na youtube a pinterest.
Pointa je obmedzenosť, jednoduchosť a opakovateľnosť. Ja v mojom prípade dokážem prísť na koniec môjho interntetu. Prečítať noviny alebo zájsť na facebook nie je zlé, ale ani ma to neposúva bližšie k mojim cieľom.

Toto je plán. Nie vždy sa mi podarí. Potom je to plán na ďalší deň. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

C. S. Lewis o vojne (ale platí aj pre našu pandémiu)

Photo by  Dale Nibbe  on  Unsplash Vojna nás ohrozuje smrťou a bolesťou. Žiadny človek — a zvlášť kresťan, ktorý pamätá na Getsemani — sa pri týchto veciach nemusí snažiť o stoickú ľahostajnosť. […] Nikto z nás však nečelí otázke života alebo smrti, iba otázke tej či onej smrti — či zomrieme teraz guľkou z guľometu alebo o štyridsať rokov na rakovinu. Ako súvisí smrť s vojnou? Rozhodne nespôsobuje, že je častejšia. 100 percent z nás zomrie a toto percento nemožno zvýšiť. Niektoré smrti urýchli: toho sa však podľa mňa asi veľmi nebojíme. Až tá chvíľa príde, rozhodne len veľmi málo zaváži, koľko rokov budeme mať za sebou.  […] A predsa vojna nejako so smrťou súvisí. Núti nás pamätať na ňu. Rakovina v šesťdesiatke či paralýza v sedemdesiatpäťke nás netrápia len preto, že na ne nemyslíme. Vďaka vojne je však smrť pre nás skutočná: a to by v minulosti väčšina veľkých postáv kresťanstva chápala ako jedno z jej dobier. Podľa nich je dobré, keď si neustále uvedomujeme svoju smrteľnos

Metanoia

Photo by  Jukan Tateisi  on  Unsplash Metanoia , v Biblii prekladaná ako pokánie, je zmena zmýšľania, obrátenie, zmena spôsobu ako žijeme. Čo jej predchádza je skúmanie seba samého, zármutok nad tým, ako moja vlastná zlomenosť prispela k tomu, že veci vyzerajú ako vyzerajú. Toto je to, čo potrebujeme, ak sa chceme pohnúť dopredu a začať dávať veci do poriadku. Čo je zlé na našom starom rozmýšľaní, spôsobe života? Za čo by sme my mali činiť pokánie?  To, čo zažívame, je zlyhanie vodcov. Ako si ty viedol seba, svoju rodinu a komunitu? Aj ty vedieš - možno iba seba, možno svoje dieťa, možno svoju rodinu. Ako si obstál v tejto skúške? To, čo zažívame, je dôsledok sebectva a pýchy. Moja rodina je pripravená, ale myslel som na iných? Ak nie, potom som rovnaký ako tí, ktorí viedli štát. Nekráčal som do tejto skúšky príliš pyšne? Čo boli veci, ktoré som nevidel? Sú veci, ktoré stále nevidím?  To, čo zažívame, je dôsledok prílišného individualizmu našej spoločnosti a