Na ceste a po ceste

Photo by  Jukan Tateisi  on  Unsplash Metanoia , v Biblii prekladaná ako pokánie, je zmena zmýšľania, obrátenie, zmena spôsobu ako žijeme. Čo jej predchádza je skúmanie seba samého, zármutok nad tým, ako moja vlastná zlomenosť prispela k tomu, že veci vyzerajú ako vyzerajú. Toto je to, čo potrebujeme, ak sa chceme pohnúť dopredu a začať dávať veci do poriadku. Čo je zlé na našom starom rozmýšľaní, spôsobe života? Za čo by sme my mali činiť pokánie?  To, čo zažívame, je zlyhanie vodcov. Ako si ty viedol seba, svoju rodinu a komunitu? Aj ty vedieš - možno iba seba, možno svoje dieťa, možno svoju rodinu. Ako si obstál v tejto skúške? To, čo zažívame, je dôsledok sebectva a pýchy. Moja rodina je pripravená, ale myslel som na iných? Ak nie, potom som rovnaký ako tí, ktorí viedli štát. Nekráčal som do tejto skúšky príliš pyšne? Čo boli veci, ktoré som nevidel? Sú veci, ktoré stále nevidím?  To, čo zažívame, je dôsledok prílišného individualizmu našej spoločnosti a

Photo by  Joshua Earle  on  Unsplash Grécke tragédie poznali pojem hamartia, čo znamenalo minúť cieľ, zmýliť sa, tragickú chybu, ktorá napokon privedie protagonistu od šťastia k pohrome.  Bola to ignorancia, chyba úsudku alebo charakteru, veľmi často arogancia alebo pýcha. Nepripravovať sa na epidémiu, keď umierali ľudia v Číne - hamartia. Nechať sa viesť politikmi, ktorí aj v takých časoch kradli a klamali - hamartia. To, že cirkev nemá zdroje na skutočnú diakoniu - hamartia. Myslieť si, že ak netrpíme my, nás sa to netýka - hamartia. Nebyť súčasťou funkčného spoločenstva - hamartia. Naša pýcha, že si stačí umývať ruky - hamartia. Naše očakávanie, že veci sa zlepšia bez toho, aby sme ich my dali do poriadku - hamartia. Naše prílišné spoľahnutie na našich vodcov - hamartia. Naše držanie sa starého sveta - hamartia. Toto nemusela byť veľká kríza, nemuseli umierať tisíce, nemuselo byť úplne zjavné, že cirkev nie je pripravená byť svetlo sveta a soľ zeme. Taiwan s t

Photo by  Kote Puerto  on  Unsplash Marshallov plán bol plán americkej pomoci povojnovej Európe. Jeho cieľom bolo za približne 200 miliárd dolárov na dnešné peniace znova vybudovať po druhej svetovej vojne zničené krajiny.  USA v reakcii na hospodárske dopady súčasnej pandémie prijali plán naliať do ekonomiky 2000 miliárd dolárov. To je desaťnásobok Marshallovho plánu. Nemusí to stačiť. Nezamestnanosť prudko rastie, dnes asi predbehnú v počte nakazených Čínu a vrchol nákazy bude o 2-3 týždne. Nudíš sa?  To bude dobré. Ako využiť čas počas pandémie. Presne toto sme potrebovali.  Môžeme z toho vyjsť  víťazne, ale v tom prípade platí Churchillovo:  Nemôžem vám sľúbiť nič než krv, drinu, slzy a pot. Tieto dni nám ukazujú, že problémy sa nedajú vyriešiť, ak si pred nimi zatvárame oči a proste dúfame, že nás sa to nebude týkať.  CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez  Patreon .

Myslím, že to, čo sa deje, nám vzalo ilúziu kontroly. Predpokladali sme, že náš život je vypočítateľný. Mali sme sny, plány, ciele. A zrazu sedíme doma. Nikto sa nás na nič nepýtal. Stratili sme kontrolu? Nie, nikdy sme ju nemali. A teraz už vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať - veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne. Na to, aby sme si to uvedomili, nepotrebujeme celosvetovú katastrofu. Stačí jeden telefonát od lekára, jeden nepozorný krok na prechode, jedna upchatá cievka, jedna malá osobná katastrofa a celý náš dokonale naplánovaný život sa rozpadne ako domček z karát. Znamená to, že nemáme robiť plány? Nie, ale potrebujeme plánovať okolo faktu, že my nie sme kormidelníci nášho života.  CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez  Patreon .

Photo by  Markus Spiske  on  Unsplash Pripravuj sa na najhoršie, dúfaj v najlepšie - nie je zlá životná stratégia. Je postavená na tom, že ak sa mýliš, si na tom lepšie. Namiesto od našej zvyčajnej - to bude vždy dobré. Pri prvej stratégii nemusíš mať pravdu nikdy, pri druhej musíš mať pravdu neustále.  Prečo by si mal panikáriť: 1. Epidémie sú psychologickým spúšťačom xenofóbie. Určitý strach z cudzieho v nás je vždy, ale po epidémii naplní celú spoločnosť. Nikdy sme od toho nemali ďaleko: Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Rež a rúbaj do krve, nebude to po prvé, dokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude. 2. Extrémistické strany a diktatúra sú našou častou odpoveďou na ťažké časy. NSDAP (Hitlerova strana) - vo voľbách. Máj 1924 - 6,5 % - Hitler vo vezení. December 1924 - 3 % - Prepustenie Hitlera. Máj 1928 - 2,6 %. September 1930 - 18,3 % - finančná kríza. Júl 1932 - 37,3  %  - masívna nezamestnanosť. Pandémia a hospodárska kríza zároveň? To určite n

Tento obrázok nebol veľmi populárny. Zdá sa podozrivý. Zdá sa, že naša viera má byť o pokojnom stoickom prijatí.  Timothy Keller vo svojej knihe Modlitba hovorí, prečo by sme sa mali modliť Žalmy. Žalmy odhaľujú veľkú škálu spôsobov modlitby. Zahŕňajú vyjadrenia úžasu, prudké sťažnosti, premyslené argumenty, prehlásenia a verdikty, prosby a požiadavky, volania a verdikty vlastného odsúdenia. Predstavujú nielen radikálne odlišné typy rozhovoru, ale rovnako aj postojov a emócií. Ak je to len na nás, našich kultúrach alebo prirodzených temperamentoch, existuje mnoho druhov jazyka, ktoré by sme nikdy nepoužili.  Viera neznamená nemať emócie, znamená spracovávať ich pred Bohom.  Každá modlitba, bez ohľadu na to, aký zúfalý je jej pôvod, bez ohľadu na to, aké nahnevané alebo desivé skúsenosti spracováva, skončí v chvále. Nie vždy sa tam dostane rýchlo alebo ľahko – môže to byť životná cesta – ale koniec je vždy chválou.   Medzitým je môj Boh dostatočne veľký, aby zvládol môj hnev