 |
| Photo by Manja Vitolic on Unsplash |
Predstavte si, že Ježiš by prišiel k Márii a Marte, keď umrel ich brat Lazar a povedal im: „Presne toto ste potrebovali.“
Naša viera je v Boha, ktorý prišiel zachrániť svoje stvorenie z absurdity hriechu a prázdnoty smrti, a dovolil nám tak nenávidieť tieto veci dokonalou nenávisťou... Čo sa týka útechy, keď ju hľadáme, nedokážem si predstaviť žiadnu väčšiu ako šťastné poznanie, že keď vidím smrť dieťaťa, nevidím Božiu tvár, ale tvár Jeho nepriateľa. To je... viera, ktorá... nás zbaví optimizmu a naučí nás namiesto toho nádeji.
Niečo z tejto pravdy môžeme vidieť, keď Ježiš prichádza navštíviť rodinu svojho nedávno zosnulého priateľa Lazára v jedenástej kapitole Evanjelia podľa Jána. Keď pristúpi k hrobu, väčšina prekladov hovorí, že sa „znova zachvel” alebo „stonal v duchu” (v. 38). Tieto preklady sú príliš slabé. Grécke slovo, ktoré použil evanjelista Ján znamená „kričať v hneve”. Je to prekvapujúci výraz. Teológ B. B. Warfield píše: „Ján nám tu v skutočnosti hovorí, že Ježiš pristupoval k hrobu Lazára nie v stave nekontrolovateľného smútku, ale nepotlačiteľného hnevu.” Prečo pohľad na Lazárovu hrobku a zármutok jeho rodiny veľmi rozrušil Ježiša? Určitým spôsobom sa Jeho hnev a slzy zdajú nemiestne. On veľmi dobre vie, že sa chystá obrátiť všetko toto trúchlenie a smútok na výkriky úžasu a radosti – ide vzkriesiť Lazára z mŕtvych (v. 42 – 44). Prečo doslova zúri? A na čo zúri? Warfield, opierajúc sa o výklad Jána Kalvína o tejto pasáži, dáva pozoruhodnú odpoveď.
Prejav úzkosti Márie a jej spoločníkov veľmi rozrušil Ježiša, pretože mu jasne umožnil uvedomiť si zlo smrti, jej neprirodzenosť, „násilnú tyraniu”, ako to formuluje Kalvín (vo verši 38). V zármutku Márie „rozjíma” – stále použijúc Kalvínove slová (vo verši 33) – „všeobecnú biedu celej ľudskej rasy” a horí hnevom proti utláčateľovi ľudstva. Zmocní sa Ho neuhasiteľná zúrivosť – celá Jeho bytosť je nepokojná a rozrušená... Smrť je objektom Jeho hnevu a za smrťou ten, ktorý má moc smrti, a ktorý prišiel do sveta, aby ničil. Slzy sústrasti môžu naplniť Jeho oči, ale to je náhodné. Jeho dušu drží zúrivosť a ide k hrobu, znova v Kalvínových slovách, „ako šampión, ktorý sa pripravuje na konflikt.” – Timothy Keller, Bolesť a utrpenie
Reči ako: „Ľudstvo dostalo presne takú chorobu ako potrebovalo“, sú moralistické. Nie sú to reči niekoho kto plače s plačúcimi, sú sebecké, vírus zvysoka kašle na to, čo potrebujeme. Toto, čo zažívame, je smrť. Nesmieme na ňu zabudnúť, ale nepotrebujeme ju. Je náš nepriateľ. Potrebujeme Krista, ten porazil smrť a porazí aj našu zahľadenosť do seba.
CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez Patreon.