Preskočiť na hlavný obsah

C. S. Lewis o vojne (ale platí aj pre našu pandémiu)

Photo by Dale Nibbe on Unsplash
Vojna nás ohrozuje smrťou a bolesťou. Žiadny človek — a zvlášť kresťan, ktorý pamätá na Getsemani — sa pri týchto veciach nemusí snažiť o stoickú ľahostajnosť. […] Nikto z nás však nečelí otázke života alebo smrti, iba otázke tej či onej smrti — či zomrieme teraz guľkou z guľometu alebo o štyridsať rokov na rakovinu. Ako súvisí smrť s vojnou? Rozhodne nespôsobuje, že je častejšia. 100 percent z nás zomrie a toto percento nemožno zvýšiť. Niektoré smrti urýchli: toho sa však podľa mňa asi veľmi nebojíme. Až tá chvíľa príde, rozhodne len veľmi málo zaváži, koľko rokov budeme mať za sebou. 

[…] A predsa vojna nejako so smrťou súvisí. Núti nás pamätať na ňu. Rakovina v šesťdesiatke či paralýza v sedemdesiatpäťke nás netrápia len preto, že na ne nemyslíme.

Vďaka vojne je však smrť pre nás skutočná: a to by v minulosti väčšina veľkých postáv kresťanstva chápala ako jedno z jej dobier. Podľa nich je dobré, keď si neustále uvedomujeme svoju smrteľnosť. Som náchylný myslieť si, že mali pravdu. Všetok živočíšny život v nás i všetky plány na šťastie, ktoré sa sústredili na tento svet, boli vždy nakoniec odsúdené na zánik. V bežných časoch si to vie uvedomiť len múdry človek. Teraz to vedia i tí najhlúpejší z nás. Jasne vidíme, v akom vesmíre sme celý čas žili, a musíme sa s tým vyrovnať. A ak sme aj mali v súvislosti s ľudskou kultúrou nerozumné nekresťanské nádeje, teraz sa rozbili. Ak sme si mysleli, že budujeme nebo na zemi, ak sme hľadali čosi, čo zmení tento svet z miesta putovania na trvalé mesto, ktoré uspokojí dušu človeka, stratili sme svoje ilúzie, a už bolo aj načase. 
- C. S. Lewis Štúdium počas vojny

CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez Patreon.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ústup

Photo by  Mikhail Vasilyev  on  Unsplash Je úplne jasné, že túto bitku sme prehrali. Vojna sa však ešte len začína. Momentálne je dôležité ustúpiť , zistiť ako vyzerá situácia, spojiť sa s ostatnými, zadržať nepriateľa a vyraziť do protiútoku. Prvý krok je vedieť sa postarať o seba. Ak sa nevieš postarať o seba, iba ťažko môžeš pomáhať iným. Máš premyslené veci, ktoré sa momentálne môžu stať?  Aký je plán, ak ochorieš? Aký je plán, ak ochorie niekto blízky? Aký je plán, ak stratíš prácu?  Aký je tvoj plán, ak umrieš?  Možno si povieš, ja všetko zvládam, v práci som nepostrádateľný, už od malička oblizujem kľučky, čiže moja imunita je neotrasiteľná. Ok, aký je plán ak USA uzavrú svoj trh? Prežije to tvoje odvetvie? Aká je tvoja ústupová trasa? Máš nejakú zručnosť okrem toho, čo robíš alebo si povieš, žobrať sa hanbím a kopať nevládzem? Je nejaký spôsob ako ju môžeš získať? Ako ďaleko môžeš ustupovať a ešte stále nebyť vyradený z boja...

Umenie žiť jednoduchšie - internet

Isaias Malta @ flickr.com Čas je extrémne vzácny. Aj keby vaše financie boli neobmedzené, váš čas bude obmedzený vždy.  Ja som sa rozhodol, že môj život sa v praktických otázkach bude riadiť dvoma zásadami: 1. Menej a jednoduchšie je vždy lepšie.  2. Eliminovať všetko nepotrebné a všetko čo ma neposúva k cieľu.  Znie to trochu chladne, ale základná myšlienka je ohraničenie. Stavať si dobré hranice.  V mojom prípade internet dokáže spotrebovať neobmedzené množstvo času s veľmi obmedzeným výsledkom. Nedá sa dojsť na koniec internetu, nedá sa dopozerať ani dočítať dokonca.  Moje riešenie je zoznam stránok (7), ktoré pozerám ráno a odporúčanie čo pozerať večer. Konkrétne v mojom prípade ide o tieto: 1. fxtrade.oanda.co.uk  - Kedže obchodujem na burze s ropou, skontrolujem ako sa mi dari. 2. bloomberg.com/news/commodities/ - Burzové informácie. Niečo ako predpoveď počasia v štýle: Včera pršalo, lebo bolo veľa mrakov...

Ilúzia kontroly

Myslím, že to, čo sa deje, nám vzalo ilúziu kontroly. Predpokladali sme, že náš život je vypočítateľný. Mali sme sny, plány, ciele. A zrazu sedíme doma. Nikto sa nás na nič nepýtal. Stratili sme kontrolu? Nie, nikdy sme ju nemali. A teraz už vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať - veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne. Na to, aby sme si to uvedomili, nepotrebujeme celosvetovú katastrofu. Stačí jeden telefonát od lekára, jeden nepozorný krok na prechode, jedna upchatá cievka, jedna malá osobná katastrofa a celý náš dokonale naplánovaný život sa rozpadne ako domček z karát. Znamená to, že nemáme robiť plány? Nie, ale potrebujeme plánovať okolo faktu, že my nie sme kormidelníci nášho života.  CC0 — “No Rights Reserved” - platí pre všetky články, ak nie je článku uvedené inak. Tento blog môžete podporiť cez  Patreo...