Existuje tenká hranica medzi vtipnosťou a trápnosťou. My všetci, hoci si to neradi priznávame, sme viac či menej trápni. Je skvelé, ak si to občas uvedomíme a dokážeme sa na tom zasmiať.
Zoolander 2 je trápny film. To zjavne nie je prekvapivá informácia. Kombinuje svet módy, mužských modelov so záhadou, ktorá začína hľadaním človeka, ktorý vraždí najkrajších ľudí na svete a končí pri Adamovi, Eve a… Stevovi - prvom mužskom modelovi. Darí sa mu ale balansovať na hranici medzi vtipnosťou a trápnosťou, rovnako ako sa to tak často darilo jeho predchodcovi? Žial nie.
Derek (Ben Stiller) a Hanzel (Owen Wilson) zostarli a ocitli sa mimo módneho biznisu. Ich snaha o návrat je bolestivá nielen pre nich, ale aj pre divákov v kine. Ku koncu sa to trochu zlepší a film obsahuje dve scény, pri ktorých som sa skutočne schuti zasmial, ale na 100 minút, ktoré mi už nikto nevráti, je to príliš málo.
Škoda! Ja mám rád hlúpe filmy, ktoré o sebe vedia, že sú hlúpe. Natočiť hlúpy film, ktorý si je vedomý svojej hlúposti, je podľa mňa vždy lepšia cesta, ako natočiť hlúpy film, ktorý sa tvári vážne. Pozerám na teba, Hobbit. Toto nie sú sťažnosti kvázi intelektuála. Verte mi. Moju inteligenciu pozná najlepšie moja korektorka, a tá si myslí svoje :). Ja mám rád filmy s efektmi a jednoduchým príbehom. Môj top film minulého roku bol Macbeth a hoci to znie intelektuálne, bol to jednoduchý príbeh s peknými efektmi. Nepristupoval ku mne ale ako k žiakovi osobitnej školy.
Ja proste nerád odchádzam z kina s vedomím, že ma filmári pokladajú za úplného blbca.
Dívať sa, ako rastie obilie, ako kvitnú kvety; nadýchnuť sa za pluhom či iným náradím; čítať, myslieť, milovať, dúfať, modliť sa - toto robí ľudí šťastnými. (John Ruskin)
Bez ohľadu na to, čo si myslíte o Johnovi Ruskinovi, pozerať ako rastie obilie je určite lepší zážitok ako Zoolander 2.