Preskočiť na hlavný obsah

Pocity

 alexcoitus @ flickr.com
 alexcoitus @ flickr.com
Moja manželka číta knihu, ktorá naznačuje, že aj muži zažívajú tú vec, ktorú sme pomenovali pocity. Aby som to uviedol na pravú mieru: Je to pravda. Pre lepšiu ženskú orientáciu ich aj vypíšem:

1. Zmätenosť
2. Hlad
3. Únava


Ráno vstanem. Som hladný. Najem sa. Som zmätený. Čo budem dnes robiť? Kam smeruje môj život? Akoto, že mucha nespadne zo stropu? Onedlho príde pocit hladu. Obed. Únava. Zdriemnem si. Zmätenosť. Ako zarobiť milión? Ako dlho potrvá, kým si zvyknem, že na dverách nie je kľučka? Kde si vhodné skaly, na ktoré by sa dalo vyliezť? Hlad. Večera. Únava. Noc. 


Samozrejme, že to nie sú všetky pocity, ktoré muži zažívajú. Existuje aj pocit silnej nechute upratať garáž a pocit po vypočutí si vety: "Musíme sa porozprávať".

A možno to je len o mne. Pocity prichádzajú a odchádzajú. Venovať sa im zdá zbytočné. Okrem dvoch. A o tie sa bojuje. 

Ten prvý je pocit pri údere tréningovým mečom, ktorý som nestihol vykryť. Pocit keď píšem. Pocit keď môj šíp trafí terč.  Pocit keď niečo vyrábam. Pocit hrôzy a nadšenia nad tým, že neviem kedy príde ďalšia výplata. Pocit, že som práve v tomto momente a nikde inde. Pocit, že žijem. Nehľadám zmysel života. Ja viem komu som uveril. To o čo bojujem v každej jednej chvíli a väčšinou prehrávam je pocit, že žijem a nielen prežívam.

Ten druhý je vďačnosť. Pretože vďačnosť je spôsob akým chcem žiť môj život. Vďačnosť je o uvedomovaní si vecí, ktoré mám, namiesto hľadenia na tie, ktoré nemám alebo som stratil. Vďačnosť pomáha viac žiť a lepšie žiť. 




Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ústup

Photo by  Mikhail Vasilyev  on  Unsplash Je úplne jasné, že túto bitku sme prehrali. Vojna sa však ešte len začína. Momentálne je dôležité ustúpiť , zistiť ako vyzerá situácia, spojiť sa s ostatnými, zadržať nepriateľa a vyraziť do protiútoku. Prvý krok je vedieť sa postarať o seba. Ak sa nevieš postarať o seba, iba ťažko môžeš pomáhať iným. Máš premyslené veci, ktoré sa momentálne môžu stať?  Aký je plán, ak ochorieš? Aký je plán, ak ochorie niekto blízky? Aký je plán, ak stratíš prácu?  Aký je tvoj plán, ak umrieš?  Možno si povieš, ja všetko zvládam, v práci som nepostrádateľný, už od malička oblizujem kľučky, čiže moja imunita je neotrasiteľná. Ok, aký je plán ak USA uzavrú svoj trh? Prežije to tvoje odvetvie? Aká je tvoja ústupová trasa? Máš nejakú zručnosť okrem toho, čo robíš alebo si povieš, žobrať sa hanbím a kopať nevládzem? Je nejaký spôsob ako ju môžeš získať? Ako ďaleko môžeš ustupovať a ešte stále nebyť vyradený z boja...

Umenie žiť jednoduchšie - internet

Isaias Malta @ flickr.com Čas je extrémne vzácny. Aj keby vaše financie boli neobmedzené, váš čas bude obmedzený vždy.  Ja som sa rozhodol, že môj život sa v praktických otázkach bude riadiť dvoma zásadami: 1. Menej a jednoduchšie je vždy lepšie.  2. Eliminovať všetko nepotrebné a všetko čo ma neposúva k cieľu.  Znie to trochu chladne, ale základná myšlienka je ohraničenie. Stavať si dobré hranice.  V mojom prípade internet dokáže spotrebovať neobmedzené množstvo času s veľmi obmedzeným výsledkom. Nedá sa dojsť na koniec internetu, nedá sa dopozerať ani dočítať dokonca.  Moje riešenie je zoznam stránok (7), ktoré pozerám ráno a odporúčanie čo pozerať večer. Konkrétne v mojom prípade ide o tieto: 1. fxtrade.oanda.co.uk  - Kedže obchodujem na burze s ropou, skontrolujem ako sa mi dari. 2. bloomberg.com/news/commodities/ - Burzové informácie. Niečo ako predpoveď počasia v štýle: Včera pršalo, lebo bolo veľa mrakov...

C. S. Lewis o vojne (ale platí aj pre našu pandémiu)

Photo by  Dale Nibbe  on  Unsplash Vojna nás ohrozuje smrťou a bolesťou. Žiadny človek — a zvlášť kresťan, ktorý pamätá na Getsemani — sa pri týchto veciach nemusí snažiť o stoickú ľahostajnosť. […] Nikto z nás však nečelí otázke života alebo smrti, iba otázke tej či onej smrti — či zomrieme teraz guľkou z guľometu alebo o štyridsať rokov na rakovinu. Ako súvisí smrť s vojnou? Rozhodne nespôsobuje, že je častejšia. 100 percent z nás zomrie a toto percento nemožno zvýšiť. Niektoré smrti urýchli: toho sa však podľa mňa asi veľmi nebojíme. Až tá chvíľa príde, rozhodne len veľmi málo zaváži, koľko rokov budeme mať za sebou.  […] A predsa vojna nejako so smrťou súvisí. Núti nás pamätať na ňu. Rakovina v šesťdesiatke či paralýza v sedemdesiatpäťke nás netrápia len preto, že na ne nemyslíme. Vďaka vojne je však smrť pre nás skutočná: a to by v minulosti väčšina veľkých postáv kresťanstva chápala ako jedno z jej dobier. Podľa nich je dobré, keď si neustále uvedomuj...